Život Prešova
online
online
Srbský film o divokom dieťati znázorňuje absurdnosť vojny
20.01.2015 Celý región
Belehrad 20. januára (TASR) - Mohlo byť Srbom, Chorvátom alebo Moslimom - skutočne to nič neznamenalo dovtedy, kým nevypukla vojna. Divoké dieťa, ktoré našli poľovníci v bosnianskych lesoch a vychovali v centre sociálnej spravodlivosti v Srbsku, potom prinútili k návratu do Bosny, kde mu preňho náhodne vybrané meno určí jeho ďalší osud.
Dieťa nikoho je prvým celovečerným filmom srbského režiséra Vuka Ršumoviča. Je založený na skutočnej udalosti z čias etnického konfliktu v 90. rokoch v bývalej Juhoslávii. Znázornením nezmyselnej brutality vojny očami chlapca s neurčenou etnicitou upútal film pozornosť kritikov na medzinárodných festivaloch od Benátok po Palm Springs, približuje agentúra AP.
Snímka sa do balkánskych kín dostane na budúci mesiac a otázkou zostáva, či si bude schopná získať priazeň domáceho publika v Srbsku a Bosne.
"Vidí ľudí, ktorí sa navzájom zabíjajú, nevie však popísať rozdiel. Všetci sú rovnakí, ako je on," povedal Ršumovič o hlavnej postave svojho filmu."Absurdnosť toho všetkého bude jasná vo chvíli, keď sa na vojnu pozriete z jeho perspektívy," dodal.
Krviprelievanie v bývalej Juhoslávii sa začalo po tom, čo sa Srbi, Chorváti a Moslimovia obrátili proti sebe a začali s vytváraním vlastných štátov, vysvetľuje AP. Vo vojne v rokoch 1991-95 prišlo o život viac než 100.000 ľudí a ďalšie milióny prišli o strechu nad hlavou. Išlo o najhorší konflikt v Európe od čias druhej svetovej vojny.
Príbeh dieťaťa nikoho sa začal ešte v roku 1988 - v čase, keď bola Juhoslávia celistvá. Úrady v Bosne - jednej zo šiestich vtedajších juhoslovanských republík - si neboli isté, čo urobiť s prikrčeným dieťaťom vydávajúcim len nezmyselné zvuky, ktoré našli v lesoch. Rozhodli sa preto poslať ho do srbského Belehradu, hlavného mesta Juhoslávie.
Predtým dal chlapcovi - bez nejakého konkrétneho dôvodu - jeden z bosnianskych úradníkov meno Haris, čo je v Bosne bežným moslimským krstným menom.
Haris, už čistý a oblečený, stále však neschopný komunikovať, začína svoju premenu v centre pre opustené deti v Belehrade. Začal chodiť do školy a našiel si priateľov, po viac než štyroch rokoch sa však na žiadosť tamojších úradov musel vrátiť do rodnej Bosny - medzičasom nezávislej, vojnou zmietanej krajiny.
Vrátil sa do chaosu s cieľom bojovať v skupine vojakov s tým, že "tvoje meno je Haris, si teda jedným z nás".
Režisér Ršumovič spresnil, že prvýkrát o Harisovi počul od chlapcovho bývalého učiteľa zo sociálneho centra. Dieťa nikoho malo svoju balkánsku premiéru vlani v októbri na filmovom festivale v chorvátskom Záhrebe, kde získalo cenu publika.
Dieťa nikoho je prvým celovečerným filmom srbského režiséra Vuka Ršumoviča. Je založený na skutočnej udalosti z čias etnického konfliktu v 90. rokoch v bývalej Juhoslávii. Znázornením nezmyselnej brutality vojny očami chlapca s neurčenou etnicitou upútal film pozornosť kritikov na medzinárodných festivaloch od Benátok po Palm Springs, približuje agentúra AP.
Snímka sa do balkánskych kín dostane na budúci mesiac a otázkou zostáva, či si bude schopná získať priazeň domáceho publika v Srbsku a Bosne.
"Vidí ľudí, ktorí sa navzájom zabíjajú, nevie však popísať rozdiel. Všetci sú rovnakí, ako je on," povedal Ršumovič o hlavnej postave svojho filmu."Absurdnosť toho všetkého bude jasná vo chvíli, keď sa na vojnu pozriete z jeho perspektívy," dodal.
Krviprelievanie v bývalej Juhoslávii sa začalo po tom, čo sa Srbi, Chorváti a Moslimovia obrátili proti sebe a začali s vytváraním vlastných štátov, vysvetľuje AP. Vo vojne v rokoch 1991-95 prišlo o život viac než 100.000 ľudí a ďalšie milióny prišli o strechu nad hlavou. Išlo o najhorší konflikt v Európe od čias druhej svetovej vojny.
Príbeh dieťaťa nikoho sa začal ešte v roku 1988 - v čase, keď bola Juhoslávia celistvá. Úrady v Bosne - jednej zo šiestich vtedajších juhoslovanských republík - si neboli isté, čo urobiť s prikrčeným dieťaťom vydávajúcim len nezmyselné zvuky, ktoré našli v lesoch. Rozhodli sa preto poslať ho do srbského Belehradu, hlavného mesta Juhoslávie.
Predtým dal chlapcovi - bez nejakého konkrétneho dôvodu - jeden z bosnianskych úradníkov meno Haris, čo je v Bosne bežným moslimským krstným menom.
Haris, už čistý a oblečený, stále však neschopný komunikovať, začína svoju premenu v centre pre opustené deti v Belehrade. Začal chodiť do školy a našiel si priateľov, po viac než štyroch rokoch sa však na žiadosť tamojších úradov musel vrátiť do rodnej Bosny - medzičasom nezávislej, vojnou zmietanej krajiny.
Vrátil sa do chaosu s cieľom bojovať v skupine vojakov s tým, že "tvoje meno je Haris, si teda jedným z nás".
Režisér Ršumovič spresnil, že prvýkrát o Harisovi počul od chlapcovho bývalého učiteľa zo sociálneho centra. Dieťa nikoho malo svoju balkánsku premiéru vlani v októbri na filmovom festivale v chorvátskom Záhrebe, kde získalo cenu publika.
"Ako by nám ten film hovoril, že jediným spôsobom, ako v tomto regióne prežiť, je nebyť nikým, byť 'divokým'," uviedol na margo snímky chorvátsky filmový kritik Jurica Pavičič.
0
www.ZIVOTPO.sk
